V poslednom čase sa roztrhlo vrece s príspevkami kritizujúcimi žalostný stav nášho zdravotníctva. Nie som expert na slovenské ani žiadne iné zdravotníctvo, ale dnes sa s vami chcem podeliť o pozitívnu, až veľmi pozitívnu skúsenosť z jednej slovenskej nemocnice.
Poviem hneď na úvod, že ide o Kliniku detskej chirurgie Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Banskej Bystrici. V jej priestoroch sme s dcérkou, ktorá nemá ešte ani dva roky, strávili niekoľko vcelku príjemných dní. Teraz sa zrejme mnohí z vás čudujú, ako sa v nemocnici (a ešte k tomu v slovenskej nemocnici) dá stráviť príjemný čas. Vysvetlím.
Dcérka mala nepekný úraz vo výťahu. Stratila veľa krvi, utŕžila hlboké rezné rany, ktoré bolo treba elegantne zašiť a to isté bolo treba spraviť aj s natrhnutou šľachou. Pre tých z vás, čo nechápu, ako sa niečo takéto môže stať vo výťahu, ktorým sa denne odvezie niekoľko desiatok obyvateľov nášho vchodu, len toľko – dá sa to, a to dokonca veľmi jednoducho. Ako je možné, že je taký výťah stále v prevádzke a opakovane dostáva „guľatú pečiatku“? Nuž, o tom inokedy.
Držala som dcérku na rukách, z rany jej tiekla krv. Veľa krvi. Čakali sme na sanitku, zdalo sa, že to trvá roky. Ale nie, bolo to len pár minút. Prvé plus – rýchly príchod záchranárov.
Keď sme dorazili do nemocnice, prešli sme cez príjem chirurgickej ambulancie. Potom nasledoval presun na operačnú sálu. Ešte predtým za mnou prišiel detský anestéziológ, mimochodom veľmi príjemný človek, a vysvetlil mi, ako budú dcérku „uspávať“ a prečo to budú robiť práve tak. Vcelku som to pochopila. Ďalšie plus.
Všetko prebiehalo koordinovane, každý bol na svojom mieste. Žiaden chaos typu: Kam ju máme previezť? Kto ju bude šiť? O tom nič nevieme! Tretie plus.
Keď dcérku po operácií previezli na chirurgické oddelenie, ukázalo sa, že tam niekoľko dní pobudneme. Každý, kto už zažil slovenskú nemocnicu, pochopí moju nenadšenú reakciu. Ale nebolo sa treba báť. Nie žeby už nebolo čo zlepšovať, menšie zaváhania sa vyskytli, ale vždy sa stačilo ozvať a vec sa vyriešila bez toho, aby ste museli mať pocit, že niekoho obťažujete. Štvrté plus.
Samozrejme, dcérka si svoje vytrpela a ja s ňou. Ale môžem bez zveličenia povedať, že Klinika detskej chirurgie túto nepríjemnosť spravila znesiteľnou. Rúčka sa pomaly (vlastne rýchlo) a isto hojí. Takže milí páni doktori a sestry z detskej chirurgie – ďakujeme!
